Úplne jasné príčiny nepoznám, ale trúfam si a tri zásadné si tipnem. Sú to a ich podiel na všeobecnej nálade je asi takýto:
90% - večer hráme dôležitý zápas a sme z toho nervózni
9% - je nízky tlak, zima a hnusne
1% - zápas Slovinsko-Nemecko má absolútne nulovú dôležitosť a tým pádom nie je žiaden rozptyľujúci program
Netvrdím že zo všetkých, ale zo slovenských novinárov (a je ich tu dosť) je cítiť, že zápas s Rusmi je fakt dôležitý a aj to, že oveľa ľahšie ako kritika a pohľady do nevábnej budúcnosti prežívania v nadstavbovej skupine bez jediného prineseného bodu, sa píšu oslavné ódy a pohľady do vábnej budúcnosti s bodmi troma(alebo aspoň dvoma bodmi).
Nuž ale ľudia tu majú aj iné starosti. Napríklad to, že sa nevedia dostať večer do hotela, prípadne domov. Večerné zápasy sa totiž končia o 22 30, k tomu tlačovka do 23 30, nahodiť to do PC a máte polnoc. A čo odtiaľto chodí o polnoci? Totálne nič. Teda taxík hej, ale brať si ho (skoro) každý deň je trocha luxus. No takzvaná MHD už akosi o polnoci v Bratislave neoperuje, čo niektorých zahraničných novinárov uvádza do problémov: Jeden nemecký kolega na voľnej nohe býva na. alebo pod Bôrikom, čo nie je úplne blízko, hoci on si pochvaľuje, že len 20 minút električkou. No ale chyba lávky, o polnoci štvorka nechodí už dobré tri hodiny a zrazu je tu problém. Keďže nemal číslo na taxík a chytiť sa mu žiaden nepodarilo, šiel na ten Bôrik pekne pešo. S notebookom, foťákom, o polnoci, v neznámom meste? No ale na druhý deň sa tu ukázal v kompletnom vydaní, takže videl, že to tu nie je jeden veľký Eurotrip v kombe s Hostelom!
Keď už som pri tom Hosteli, napíšem niečo o kategóriu vyššie – o hoteloch. Na IIHF.com sa dočítate, že zahr. novinári sú ubytovaní v Sheratone. Neviem fakt ale ktorí, ani jedného takého som nestretol a ani oficiálne shuttle autobusy tam nechodili. Naschvál som použil minulý čas, pretože „shuttle“ zrušili. Vraj nebol záujem, tak smola, nič nebude.
Čo ale viem je, že niektorí hoteliéri sú úplní blázni. Rozprávali mi českí novinári ( z jedného rádia) pri klobáse v tom našom superdrahom bufete bez sortimentu: Oni bývajú v hoteli Color, čo je niekde pri Zlatých Pieskoch a že mali z rádia limit 130 peňazí na noc. Tak že našli toto, 3 hviezdičky, podľa stránky neďaleko centra, moderný, dobré raňajky ( príplatok 20 na noc). Realita je ale trocha iná: Pri príchode našli v izbe použitý kondóm, toaletný papier, po slovensky hajzlák, im už štyri dni nedoplnili, nehovoriac vymoženostiach ako výmena uterákov. Raňajky za 20 éčok sú tak trocha extrémny šport, lebo okrem toho, že tam nič nie je, tak to málo nedopĺňajú a ovocia je tam toľko ako politických strán v Severnej Kórei. Za 130 na noc medzi showroomami a na Rendeze, to je fakt hodné pochvaly. Dúfam, že majiteľ tejto inštitúcie je signatárom akcie „nezvyšujeme ceny.“ Prípadne si môže na dvere vylepiť nálepku „Najväčší zlodej.“ V zátvorke by ale bolo „a nie jediný.“
Taká menšia kauza vznikla kvôli dobrovoľníckemu jedlu. Jeden z chalanov čo sú na mediálnej tribúne mi rozprával, ako to majú zariadené. Je to tak, že obedy a večere majú v školskej jedálni na Kalinčiakovej, kde na prekvapenie varia ako v školskej jedálni. No a to sa ľuďom moc nepozdáva, tak že sú na to nejaké reči. Z jeho pohľadu je to jedlo ale celkom slušné, tak neviem čo si o tom myslieť. Ak môžem parafrázovať klasika, „žádná hitparáda to nebude.“
Bol som vo funzóne, tak nabudúce o tom, k tomu Patrik Eliáš a Miňonky.
