Poobede prakticky úplne zaplnili arénu Nemci, Rusi a slovenskí fanúšikovia, možno ste si niekde na na fotkách na webe všimli skupinku asi sedem chlapov v krojoch, ktorí divoko tancovali pri každej reklamnej prestávke. Mali ale trocha smolu, že sedeli pri novinárskej tribúne, kam kameramani okruhu, ktorý sa stará o kocku, nechodia.
Rusi prehrali a v mixzóne mali čo vysvetľovať. Ona celá tá mixzóna je zvláštne miesto. Hráči vstupujú do interakcie s novinármi, čo vyvoláva stres pre organizátorov, zvedavosť dobrovoľníkov, a to všetko na nie príliš veľkom priestore, kam sa navyše musia zmestiť kamery a svetlá.
Nečudo, že sa v Media centre občas ozýva šomranie na nedostatok miesta a aj obava, „čo bude, keď prídu aj tí z Košíc.“
Tlačovka prebieha v mediálnom centre a je tam miesta dosť a zvuk dobrý, len akosi sa nebolo čo pýtať, lebo „tlačovkové“ odpovede sú väčšinou o ničom a ak niekto chce vedieť podrobnosti, ide za trénerom súkromnejšie po skončení oficiálnej časti TK. Okrem toho sedel na tlačovke môj obľúbený tréner Bykov a ten vyzeral, že každý, kto sa ho niečo opýta, si nájde v ďalšej káve polónium.
Pred zápasom našich som sa vybral von pozrieť, ako to vyzerá pred štadiónom. Na moje prekvapenie to vyzeralo dobre, žiadne manévre sa nekonali, ľudia boli v pohode, ani priekupníkov nebolo nejako výrazne veľa.
Mapujúc atmosféru som narazil na skupinku dobre naladených Slovincov, ale námestiu pred štadiónom dominovalo „SLOVENSKÓÓÓ.“
Výhodou novinárskeho vchodu je, že sa dá veľmi rýchlo dostať dnu a von, nevýhodou zas to, že je úplne v rohu - logicky pri Media centre. Do arény sa potom ide výťahom, ktorý ale využíva mnoho ľudí, a preto sa naň načakáte oveľa dlhšie, ako keď idete po schodoch. Schody sú kapitola sama o sebe: Nikdy neviete, kde vás „vypľujú“. Večer som ich použil snáď 10-krát a vždy som skončil niekde inde, no nikdy som na nich nestretol ani živú dušu. Snáď tam niekde v podzemí nie je mäsokombinát...
Dôležitou vecou o ktorej sa moc nehovorí, je to, že aj novinári potrebujú na niektoré „high-profile“ zápasy špeciálne lístky. Vždy dve hodiny pred zápasom treba ísť na Infodesk a lístok si zobrať, novinári z krajín, čo idú hrať, majú prednosť. Takto to bude vždy pri „matchoch“ našich a Čechov, a potom aj na Play-off.
Zápas každý kto chcel (alebo aj nechcel, že) videl, akurát poviem, že tam bol fakt parádny hluk, a keď sa našim fanúšikom kričať chvíľami nechcelo, posnažili sa Slovinci.
Bufety fungujú slušne, akurát cez prestávku sú totálne plné, čiže oplatí sa skočiť sa najesť skôr počas hluchého miesta v hre. Na chodbách sú ploché obrazovky, kde hokej beží v slušnom rozlíšení a hluk počujete z arény, čiže neprídete až tak o moc.
Naši vyhrali, tak dnešný tréning (asi v malej hale, kde je zima jak pes) snáď prebehne v dobrej nálade, nenechám si ho ujsť - Ak sa nestratím na schodoch.
Nabudúce o doprave tam aj onam, internete v Mediacentre a tréningu našich
